Stránky

20 augusta, 2014

Tréner Mišo Duchoň - energetická bomba a najväčšia opora v jednom.

Od januára, kedy som vážila 76 kíl som sa naozaj zmenila. To už všetci viete, že rozdiel medzi tým, kým som bola vtedy a teraz je v sedemnástich kilách. Moji blízky však vedia, že sa zmenil aj môj prístup k životu. Získala som sebadôveru, elán do života a iný pohľad na niektoré životné výzvy a skúšky. Takéto zmeny sa však s človekom nedejú len tak, väčšinou nás formujú ľudia, s ktorými sa stretávame. Za mojou fyzickou premenou stojí môj osobný tréner Mišo Duchoň, no a keďže som s ním bola 4 mesiace týždenne častejšie ako so svojim bývalým počas piatich rokov, či s mojimi najlepšími priateľmi, jeho povaha koniec koncov formovala nielen moje telo, ale aj moje ja. Mišo bol pri mne, kedy sa mi chcelo od vyčerpania plakať, keď som prekračovala svoje osobné hranice a zdolávala samú seba. Akonáhle ma uvidel vo fitku už vedel, či som mala dobrý alebo zlý deň a pointa je v tom, že aj keď som bola unavená, nahnevaná na celý svet alebo jednoducho len nešťastná z mojej bývalej práce, z tréningu som vždy šla domov síce mŕtva, ale usmiata a s novou dávkou odhodlania všetky problémy vyriešiť a všetky prekážky prekonať. Mišo si vždy na začiatku tréningu opýtal, čo ma trápi, aký som mala deň. Už len to mi pomohlo, že som sa niekomu vykecala. Nikdy to však nemohlo trvať dlhšie ako bola rozcvička. Vlastne som na jeho tréningoch ani nemala čas vykecávať, pretože som niekedy ledva dýchala a nie raz som si ľahla na zem v strede fitka a bola rada, že vôbec dýcham. Vždy mi pripomenul prečo sme tu, čo zmeníme tým, že sme tu a musela som sa sústrediť na tréning. Ak sa to skombinovalo s našim humorom a prekonanými limitmi, tak som fakt šla spokojná domov. No a to bolo vždy.

Ako som sa k Mišovi dostala? To skôr, ako sa dostal Mišo ku mne...

Možno niektorí viete, mám aj druhý blog, ktorý píšem už dva roky, s menšími, väčšími prestávkami. Píšem na ňom svoje rôzne názory a myšlienky a preto, keď som sa pustila do chudnutia, napísať o mojom rozhodnutí a krokoch bolo pre mňa skvelým verejným záväzkom. Dobre som urobila, pretože vďaka tomu si ma Mišo úplne náhodou našiel na nete. Písala som o svojom cieli, začiatkoch vo fitku, ktoré boli fakt miestami komické a o tom, že vlastne neviem čo robím. Napísala som aj článok o sieti fitiek Fitinn, kde som začala cvičiť a pár dní na to som si našla na mojej facebook stránke správu od Michala Duchoňa. Mišo mi napísal, že sa dočítal na blogu, že mám mierny guláš v cvičení a stravovaní a rád by mi pomohol. Práve hľadal nových klientov a navrhol mi úvodnú konzultáciu zadarmo + jeden tréning, po ktorých by som sa rozhodla, či s ním do cvičenia chcem ísť, či nie. Sedela som nad notebookom s mojou kamarátkou Andreou a ona mi pripomenula, že vlastne nemám čo stratiť. Mala pravdu, takže som s Mišom dohodla stretko. Stretli sme sa v posilňovni, kde som cvičila. Mišo bol priateľský, sympatický a vysmiaty ako lečo. Pevný stisk ruky prezradil o ňom hneď na začiatku stretnutia veľa. Svedčil o silnej povahe, ktorá je autoritatívna, cieľavedová a odhodlaná. Michal sa ma najprv opýtal na môj súčasný stav a na môj cieľ. Pýtal sa ma, ako som sa postupne k môjmu telu dopracovávala, ako sa stravujem, ako som sa stravovala. Zaujímalo ho akú mám prácu, ako vyzerá môj deň. Toto všetko boli pre neho dôležité informácie, pretože nemôže niekomu radiť, ak nepozná jeho režim. Mišo mi vysvetlil základné princípy trávenia, fungovania tela,  priberania, využívania energie v tele, etc. Asi po hodine aj pol rozprávania sme šli teda na tréning, postavil si ma pred nákres tela a svalov vo fitku a začal vysvetľovať. Prechádzali sme postupne jednotlivé partie ako nohy, ruky, chrbát, prsia, brucho a ku každej partii mi ukázal rôzne cviky. Začali sme rozvičkou, už pri ktorej som sa cítila ako pako, pretože bolo pre mňa prirodzené bez rozcvičky skočiť na steper v miestnosti pre ženy a tam sa schovávať. Tu som cvičila face to face s trénerom a nevedela som poriadne krútiť ani rukami. No trapas :). Po troch hodinách Mišovho času, ktorý do mňa investoval mi bolo jedno, že nemám peniaze na trénera, bola som presvedčená, že do cvičenia chcem ísť s trénerom a to len s ním. Dohodli sme sa na jednom mesiaci spoločných tréningov, kde ma mal naučiť čo a ako správne cvičiť. Povedala som si, že to bude výhodná investícia. Ako vidíte, cvičilo sa mi s ním tak dobre a efektívne, že som sa rozhodla, že s ním budem cvičiť naďalej. Nakoniec som s ním cvičila 4 mesiace, prihlásila sa do súťaže Do Formy s M&F a nakoniec ju aj vyhrala. 

Kto je Mišo Duchoň?

Mišo s Dr. Jimom Stoppani-m na Fibo 2014
Michal je aprílový blázon prvý energie. Toto mi napadlo ako prvé, keď som ho mala začať definovať :). To však nie je celkom pravda, je síce plný energie, ale aprílový blázon určite nie. Michal veľmi dobre vie čo robí, prečo to robí a čo tým chce dosiahnuť. Narodil sa v apríli 1989 v Bojniciach. Nebudem tu však rozoberať celý jeho životopis. Čo je podstatné pre Vás, je, že je osobný fitness tréner, výživový poradca a zakladateľ stránky Fitnessa. Michal ju založil popri vysokoškolskom štúdiu. Sám chcel so svojim telom niečo urobiť, preto začal skúšať médiami prezentované "zaručené" spôsoby ako na to. Tie však nefungovali a preto sa začal o zdravú výživu a šport zaujímať z odbornej literatúry. Jeho nové vedomosti aplikované na vlastnom tele začali zaberať a preto sa rozhodol svoje skúsenosti, vedomosti podávať ďalej. Začal postupne zisťovať ako to robia ostatní, zisťoval čo robia zle, čo sa jemu na ich podávaní informácií nepáči a postupne sa pustil do toho, po svojom. Založil si Fitnessa facebook stránku a po prvom pozitívnom ohlase vedel, že toto je to, čo chce robiť. Dnes už má Fitnessa kopu fanúšikov na facebooku, veľa verných čitateľov a Michal neustále pracuje na tom, aby podával čo najkvalitnejšie informácie. Dnes už má vytvorený tím ľudí, ktorí pre Fitnessu prekladajú zahraničné články. Michal však stále dbá na to, aby neprechádzali medzi čitateľov zavádzajúce, nepreklepnuté, neoverené a nepravdivé informácie. Sám seba označuje za proaktívneho človeka, ktorý je spokojný, keď je ho počuť. Rád prednáša, obkecáva, vysvetľuje, ale vždy k veci. Nemá problém veci vysvetliť viac krát. Je skvelý v cudzích jazykoch, študoval na skvelých školách i v zahraničí a neustále sa v niečom ďalej vzdeláva. Jeho kompletný životopis si môžete prečítať na jeho stránke http://www.misoduchon.com/o-mne/. Ja som si však pripravila na neho zopár konkrétnejších otázok, ktoré Vás možno budú zaujímať viac. Michal mi na ne veľmi ochotne odpovedal, takže Vám celé naše interview prinášam hneď pod článkom.


Čo Michala odlišuje od väčšiny trénerov?

Jeho profesionalita. Bohužiaľ žijeme v dobe, kedy si trénerský kurz môže urobiť prakticky každý. Nie však každý tréner je svojmu povolaniu odovzdaný a robí to nielen kvôli peniazom, ale i z presvedčenia. Za 8 mesiacov cvičenia vo fitness centre som videla rôznych trénerov počas ich práce a bola som naozaj zhrozená. Tréneri spokojne trénujú niekoľko klientov naraz. Odbiehajú od jedného k druhému a tak ich zanedbávajú. Nechávajú ich cvičiť samých, tým pádom nevedia odchytiť ich chyby a napraviť ich. Ak aj tréneri nemajú dvoch klientov naraz, zrovna ťukajú do telefónov, obzerajú sa za babami, vykecávajú s kamarátmi z fitka, alebo priamo s klientom a tak sa im nevenujú naplno. Ja by som takému človeku nezaplatila ani dve eurá na hodinu. A úprimne, nechápem tých ľudí, čo tak urobia. Zrejme si nevážia svoje peniaze dostatočne. Pri dnešných bežných príjmoch je tréner luxus, ktorý si nemôže každý dovoliť. Ak sa tak však rozhodnete, tak investujte vaše peniaze výhodne. Poviem vám, že som nikdy veľmi nemala na rozhadzovanie a veľa nových topánok, kozmetiky a termínov u kaderníčok som sa musela vzdať, aby som cvičila s trénerom, ale neľutujem ani cent. Každé jedno euro by som zaplatila znova, pretože som vedela, že dostávam primeranú protihodnotu mojich peňazí. Michal je pedant, ktorý je pri klientovi kadžú sekundu tréningu, neustále opakuje princípy, podmienky správnej techniky, neštíti sa ukázať cvik sám a niekoľko krát, ak vám to nejde. Ak to robíte zle, chytí tablet, natočí vás a ukáže vám vaše chyby. Huba sa mu nezastaví a tak strašne vás vie motivovať,  že aj keď ste na konci svojich síl a na tom prekliatom veslovacom trenažéri sa vám už prebíjajú slzy od vyčerpania a všetkých ostatných krívd, ktoré vás vlastne priviedli k cvičeniu, stále makáte. A to naplno! Pri ňom neexistuje ani "nevládzem", ani "nemôžem", ani "neviem" a ak áno, tak sa opýta: "Čo sa s tým dá urobiť?", alebo jednoducho zareve: "Spomeň si na bývalého, ako sa ti smial, keď si bežala!, Spomeň si na kamarátov, čo ti tvrdia, že nevydržíš!" Pred tréningom mi často prišla sms typu: "Daj si kus jablka, poriadne sa napi a za hodinu fičíme, bude to bomba!". Poviem Vám úprimne, nemala som tie sms rada, lebo som vedela, že ak sľubuje bombu, tak po tréningu budem pol hodinu ležať na šatni. Ale vedela som, že sa o mňa stará. Vedela som, že mu na tom záleží rovnako ako mne a že to nie je pre neho len o peniazoch. Pretože naozaj nie je. Michal to robí z presvečenia. Nedávno svojim klientom dal vyplniť formulár spokojnosti a pripomienok a pýtal sa nás, či je cena jeho tréningov primeraná, tomu, čo za tú cenu dostávame. Napísala som mu, že nie je. Za to, aký má prístup a samozrejme aké výsledky prináša, by som mu kľudne platila dvojnásobok, ak by som na to mala.


Po tom, čo sme s Michalom docvičili posledný spoločný tréning, som si statočne zasmrkala na šatni. Predsa len som s ním trávila v rámci tréningov veľa času a veľmi mi ako človek sadol. Niekedy sa do života človeka zamotajú ľudia úplnou náhodou, ale o to pevnejšie miesto tam zaujmú. Mišo je v mojom živote jeden z nich. Nechcem, aby to znelo gýčovo, jednoducho mi veľa dal a dúfam, že ešte veľa dá, pretože s ním plánujem trénovať naďalej, a to na bikiny fitness súťaže. Musím sa priznať, že tak energetického, cieľavedomého človeka som už dávno nestretla a preto sa stal nielen mojim trénerom, ale postupne aj mojim kamarátom. Je to človek, ktorý inšpiruje, posilní, poteší, aj konštrukvíne skritizuje a preto si ho neskutočne vážim!

Kontakt na Miša:
facebook stránka: www.facebook.com/misoduchon



Aký zmysel vidíš vo svojej práci?

Začnem tým, čo je vlastne moja práca. Moja filozofia je mať zdravé, funkčné a pekné telo, no presne v takom poradí. Pekné bude vtedy, keď bude zdravé a funkčné - podľa mňa nemá zmysel mať telo ako model, ak mám zlé krvné testy a vnútri som chorý. Alebo ak sa dostanem do hraničnej situácie, je mi jedno, aký veľký je môj biceps, musím vedieť hlavne bežať, liezť, skákať či plávať. Čiže, moja práca je pomáhať ľuďom mať zdravé a funkčné telo - že potom vyzerá krajšie je prirodzený výsledok. Zmysel v tom vidím obrovský - zdravé a funkčné telo je základ pre to, aby všetko čo robím, nerobím na pol plynu, ale naplno, aby som sa mohol starať o svoju rodinu a nie oni o mňa a aby aj moja myseľ fungovala lepšie (nechať sa ovládať chuťami na sladké a mať nízky metabolizmus ako výsledok nízkej fyzickej aktivity sú len niektoré z "bŕzd", je ich oveľa viac). Ľudom pomáham zvýšiť kvalitu ich života a to má podľa mňa zmysel.

Čo ťa viedlo k tejto práci a k tomuto životnému štýlu? Postupne sa to v tebe vyvíjalo, čo sa športu týka, alebo tiež bol niekde v tvojom živote zlom?
Zlom bol na vysokej škole, kedy som si uvedomil, že budem radšej robiť to, čo ma baví, v prostredí, ktoré mám rád a s ľuďmi, ktorí ma motivujú. Korporátny život som zavrhol, pre svoju lásku k pohybu a slobode - a toto mám odjakživa. Od januára 2014 robím na full-time osobného trénera a poradcu pre výživu a môj zdravý životný štýl prišiel prirodzene - na základe toho, že už viem, čo môjmu telu prospieva a čo nie a pretože chcem ísť druhým príkladom a nie len o tom kecať.

Vravel si mi, že tvoj život a koniec koncov to, kým si teraz vo veľkej miere vyformovali knihy, ktoré si čítal. Ktorá bola tvoja prvá a ktoré by si odporučil? Myslím tým psychologické, ale aj o športe, výžive, atď.
Áno, rozhodne knihy mali a majú veľký vplyv na moju mentálnu (de)formáciu, začal by som 7 návykmi od S.Coveyho, to je podľa mňa univerzálna kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila. Čo sa športu a výživy týka, ako tak pozerám do poličky, nemám jednu konkrétnu, treba ich prečítať viac, všimnúť si, kde sa autori zhodujú, kde rozchádzajú a spraviť si vlastný názor, z autorov mám najradšej Robertsona, Poliquina, Tsatsoulina a Gunnarsa.

Venuješ sa aj športovcom alebo zásadne len klientom, ktorí sú odhodlaní zmeniť svoje postavy a životy, ale o strave a cvičení nič nevedia? Odôvodni :)
Moja najväčšia vášeň je zvyšovanie výkonov - zlepšovanie sa, meranie, zapisovanie, analyzovanie (mohla si si všimnúť...:)), takže by som povedal, že z mojich klientov sa stávajú športovci :) Klienti, ktorí sa predtým zadýchali pri vyjdení strmších schodov mi často hlásia, že idú na nejaké preteky. Ale späť k tvojej otázke - v prvom rade sa venujem začiatočníkom, no trénoval som aj športovkyňu s cieľom zvýšiť silu a dynamiku a často radím priateľom v príprave na preteky. Veľa princípov je platných na každé ľudské telo, či už je to bankový úradník alebo maratónec, no na špecifické rady pre profíkov budem musieť ešte veľmi veľa naštudovať. 

Aké sú najčastejšie dôvody klientov, pre ktoré sa pustili do cvičenia alebo tie pre ktoré s tým znova seknú?
Najčastejšie je to túžba niečo dosiahnuť a cítiť sa super. Niekedy sú to aj zhoršené testy u doktora, poprípade zlomový moment, kedy ich vystrašilo, čo videli v zrkadle. No a prečo s tým ľudia najčastejšie seknú? Lebo sa snažia "napchať 5 deci vody do 3-decového pohára" - proste to nejde. Kto chce zmeniť svoju životosprávu, musí si na to vyhradiť čas a energiu, ak to chýba a zvíťazia iné priority, cvičenie a strava idú bokom.

Aké najväčšie chyby ľudia robia pri cvičení a stravovaní?
Pri cvičení je to jednoznačne zlá technika - je to ako rúbať strom tupou sekerou - ide to horšie a ešte si aj ubližuješ. Ak sa ale pýtaš na mojich klientov, lebo tých techniku učím a dbám na ňu, tak tam je najväčšia chyba nedostatočná regenerácia - čiže už len príchod na tréning nevyspaný je najväčšia chyba - ak nemáš energiu, ja to za teba neodcvičím. Pri strave robia asi najväčšiu chybu ľudia v obetovaní kvality na úkor kvantity, ak vedia, čo majú jesť, ale hľadajú lacné riešenia, no a ak ani nevedia, čo kedy ako a prečo majú jesť, tak je to jednoznačne veľmi zlý pomer makronutrientov.

Motivujú ťa tvoji klienti? Čím?
Áno, odhodlaním a disciplínou, dodávajú mi strašne veľa energie a potom sa mi oveľa lepšie ráno vstáva. Ak majú odhodlanie a disciplínu, potom prichádzajú aj výsledky a vďaka nim aj ich motivácia rastie. Je to win-win.

Aké sú tvoje ďalšie profesijné plány?
Učiť sa, učiť sa, učiť sa. A popritom v praxi pomáhať ľuďom a získavať skúsenosti. Sú tam aj také pod-ciele ako nakúpiť nové analytické zariadenie, tréningové pomôcky, viac písať, robiť inštruktážne videá, ale hlavný plán mňa ako trénera je vzdelávať sa. 

Vedieš k športu aj svojich blízkych a priateľku?
Myslím, že vediem, lebo evidujem oveľa väčší pohyb a oveľa zdravšie návyky u svojho okolia, ale nie je to žiadne "cielené menenie ľudí", skôr je to nákazlivé, ak vidno, že ťa to baví a prospieva ti to. Moja priateľka začala cvičiť aj zdravo jesť, bez nátlaku, ale rád som pomohol :). 

Ako vyzerá tvoj bežný deň?
V bežný pracovný deň vstávam o 5:00, spravím si raňajky a zelený čaj, doobeda trénujem, potom si idem sám zacvičiť, vybavím emaily a spravím si obed. Po obede je to rôzne - teraz napríklad píšem odpovede na tvoje otázky, niekedy mám klienta vo svojej kancelárií, niekedy si proste spravím voľno a čítam si, niekedy si pospím, niekedy pripravujem materiály alebo tréningy pre klientov. No a v neskoršie poobedie zase pár tréningov, večer si dám tvaroh a idem spať :).

Súťažíš v nejakom športe?
Moja obľúbená disciplína je skok do reči - v tom som šampión :). Inak pravidelne cvičím, hrávam futbal a občas sa dám zlákať na nejaké preteky – naposledy som bol v Liptovskom Mikuláši na 10km Night Run a posledný víkend na štafete „Od tatier k Dunaju“ – odporúčam! Na tieto dva som trénoval 3 mesiace a spravil si svoje osobáky, teraz idem za pár dní do Brazílie na dovču a keď sa vrátim, určím si nový challenge. Súťaženie dáva športu šťavu! 

Kde sa vidíš za 10-20 rokov?
V kajaku na divokej vode, užívam si život, prírodu a čerstvý vzduch, teším sa z toho, že ma nič nebolí a trávim čas s ľuďmi, ktorých mám rád. 


Koľko máš v súčastnosti klientov?
Mám 8 klientov, s ktorými pravidelne cvičím a potom 4 nepravidelných, ktorí cvičia sami a u ktorých vyhodnocujem ich progres a na základe toho im radím, čo sa dá kde zlepšiť.

Čo robia podľa teba zle tréneri?
Myslím, že najväčšia chyba je, keď tréneri trénujú stále rovnako, automaticky, bez toho, aby sa niekam posúvali. Keď sa nevzdelávajú o nových metódach, keď si myslia, že všetko vedia. To platí na všetkých trénerov, aj na mňa, je to podľa mňa najväčšia chyba a treba si dať na to bacha. Čo všetko robia tréneri zle je kapitola sama o sebe, určite aj moji klienti by dali dokopy celú knihu o tom, čo robím zle :) Otázka je skôr, čo robia dobre a na to sa treba zamerať. Žiadny tréner by sa nemal snažiť byť dokonalý (i keď skoro všetci sa tak popisujú), ale stavať na svojich silných stránkach.


Robíš online konzultácie?
Jasné, napr. cez skype. Ale preferujem osobné. Toto ma veľmi baví a vždy rád pomôžem. Tým, že mám vedomosti z teórie aj z praxe, viem ľuďom za hodinu poradiť viac, ako by si oni sami poradili, keby strávili celý deň browsovaním internetu – asi by boli len zmätení. Sám si vždy dám rád poradiť od skúsenejších, nie len vo fitness, ale aj v iných oblastiach – mali by sme využívať to, že niekto sa na niečo špecializuje – ak chce kamoš IT-čkár zostaviť tréningový plán a ja naopak opraviť počítač, mne bude zostavenie jeho plánu trvať 1-2 hoďky a preto by to mal nechať na mňa – rovnako on mi dá za 1-2 hoďky dokopy počítač a ušetrí mi veľa času a peňazí, takže je to win-win a lepšie ako snažiť sa všetko si robiť sám. Ak by to mala byť teda jedna rada pre všetkých, je to táto: Dajte si poradiť, nájdite si trénera/mentora/coacha/poradcu. Učte sa od lepších. Stojí to za to. Nemusím to byť ja, ale hlavne si dajte pomôcť ;). Monike to zmenilo život a ani to nebolelo. Dik za interview. Čaute ;). 





11 augusta, 2014

Zdravý zapekaný karfiol

Máte chuť na niečo teplé? Dnes si dáme recept, ktorý trošku vystrieda studené šaláty a ktorý Vám istotne bude chutiť. Apoň mne chutí :). Nie je to nič komplikované, zdĺhavé, ani drahé, takže to zvládne naozaj každý. Je pravda, že to nie je tak rýchle ako kuracie an prírodno, ale aj to treba niekedy obmeniť.


Na jednu zapekaciu misu potrebujete:
1 veľký karfiol
2 vajíčka
1 smotanu na varenie
čierne korenie
soľ
kvalitný syr na obloženie
kvalitnú šunku, ak máte na ňu chuť
zelenina  ako obloha

Postup:
Karfiol v kúskoch uvaríme, nie veľmi na mäkko. Keď je uvarený rozložíme ho do olivovým olejom vytretej zapekacej misky. Vajíčka, smotanu, čierne korenie a soľ rozšľaháme a zelejeme nimi karfiol. Chvíľku zapečieme, to viete odhadnúť ako dlho asi. Pred papaním položíme plátky syra, šunku, zeleninka a užívame si chutné, zdravé jedlo ;).

Dobrú chuť vospolok ;).

05 augusta, 2014

Nepochopená? Nevadí!

Dnes Vám napíšem o tom, čo sa v mojom živote zmenilo odkedy svoje postupy, ambície, plány a každodenný nový život zdieľam verejne.

K sociálnym sieťam mám celkom blízko, nie je to však mojou posadnutosťou byť videná, či počutá vo virtuálnom svete, je to tým, že v tejto sfére pracujem a viem aké to prináša benefity. Pred cca 2,5 rokmi som si vytvorila blog, kde som najprv písala recenzie, potom články s mojimi názormi. Už vtedy niektorí ľudia komentovali moju trúfalosť ako niečo, čo je na smiech. Bolo mi to však jedno, pretože tých čo so mnou súhlasili, radi blog čítali a zaujímali sa o mňa bolo viac. Našla som si tak plno známich a kontaktov a postupne sa ohlasovali firmy, čo mi posielali svoje produkty na zrecenzovanie. V jeden deň sa mi ozval človek, ktorého pokojne označím za "social media guru-ho", sám sa tak rád nazýva :). Dal mi konštruktívnu kritiku a spriatelili sme sa. Na základe toho, že som to robila lebo ma to jednoducho baví, ma odporučil veľkým firmám, ktorých mená pozná každý slovák. Pre niektoré ešte pracujem, pre niektoré nie, ale fakt je, že keby o sebe nedám vo virtuálnom svete vedieť, tak by som nebola tam kde som. Dnes už každý vie, že net je pán, že sociálne siete sú najväčší biznis, či prostriedok k jeho rozbehnutiu. Tak preto som na sociálnych sieťach taká aktívna, z istého pohľadu je to profesijnou deformáciu, z istého pohľadu je to tým, že chcem, aby sa moje meno skloňovalo, pretože to prináša výsledky, nie to, že sedíte doma a tvárite sa, že nie ste.

Moju funpage Sama nad Sebou a tento druhý blog som však nevytvorila pretože som chcela z toho profitovať. Chcela som sa deliť s mojimi postupmi a skúsenosťami v chudnutí a športovaní s ľuďmi. Aj keď úprimnosť nad zlato, ak uvažujem o bikiny fitness súťažiach, budem potrebovať sponzorov, že ano... Najprv som to všetko zdieľala na svojom súkromnom profile, kde som už však neskôr nechcela otravovať mojich priateľov. Nie každého baví to isté čo mňa, či vás. To je proste fakt. Niekto fotí a postuje o tom, iný robí líčenia a postuje o tom, niekto beháva a postuje o tom. Do skupiny  na facebooku sa pridá ten, koho daná téma zaujíma, kto hľadá motiváciu, kto chce motivovať, koho baví to, čo sa v tej skupine rieši.
Nedávno mi segra povedala, že počula, že niektorí ľudia už majú z mojich postov plné zuby, vraj to preháňam. Preháňam čo? Že robím čo ma baví, z čoho mám radosť, čo môj život robí zmyselnejším? To, že som prepadla zdravému životnému štýlu neznamená, že som sa zmenila, že som ohlúpla, či mám klapky na očiach voči iným veciam a ľuďom. Som to isté dievča, čo sa rehoce na hlúpostiach, stále mám tie isté hodnoty, stále mám rada tých istých ľudí, len už je pre mňa dôležité aj toto. Len žijem aktívnejšie, zdravšie, viac kmitám a áno, mám rada svoje nové telo a rada ho ukazujem. Robia to baby po celom svete, fitnesky sa fotia v spodnom prádle. Nie pretože chcú zvádzať, ale pretože sú na seba (právom) hrdé, pretože chcú motivovať. Ja sama by som nezačala so sebou nič robiť, keby ma fotky týchto vymakaných báb v spodnom prádle nemotivovali. Komu sa to celé nepáči, nemusí ma sledovať, nemusí to pozerať, nemusí to lajkovať, pozdraviť sa mi na ulici, či prísť na moju narodeninovú oslavu. Robím to celé pre seba a pre baby a chalanov, ktorích inšpirujem (nie, nemyslím si o sebe, že som Michelle Lewin, ale rada by som ňou bola a budem na tom makať). Verte mi, že ľudia čo ma negatívne riešia ma len motivujú, aj keď hlavnou motiváciou je stále moje šťastie. A tí čo sa tešia mojim úspechom tu aj tak budú pri mne vždy. O nič neprídem, ak si ma pár ľudí vyhodí z priateľov na facebooku, ohovorí v podniku u nás doma, či mi nelajkne moju fotku. Podstatné sú pre mňa správy od báb, cudzích dievčať, ktoré mi denno denne píšu o tom ako som ich motivovala k športu, aby začali so sebou niečo robiť. Od báb, ktoré si pýtajú rady a ďakujú mi za inšpirácie. Okrem zdravého a fit tela je aj toto pre mňa motivácia. No poviem Vám úprimne, keď mi sestra povedala, čo si niektorí ľudia vravia, aké ironické poznámky padajú na môj účet a podobné hlúposti, ktoré by slabšie povahy nezvládli, tak som si obula tenisky, šla cvičiť a povedala si, že ten zadok mi budú ešte závidieť :). Drahí priatelia, stále som to ja: Monika Ludasová. Dovolím si tvrdiť, že priateľská, usmievavá, nezávistlivá baba, čo ešte stále urobí všetko, čo môže pre svoju rodinu aj priateľov. Čo sa ozve aj tým starým, čo sa opýta ako sa máte a ak niečo nie je ok, snaží sa pomôcť. Len už nemám kufor, pneumatiky, viem robiť kliky a baví ma vytŕčať z davu. A ak Vás naozaj trápia moje fotky brucha, či v spodnom prádle, je naozaj na zamyslenie, prečo ste ma pred tým mali radi a či by Vám vadilo, aj keby som postovala pred pol rokom moje špeky :)