Stránky

29 decembra, 2014

Rok kedy som našla samú seba (časť 3.)

Zásielku, ktorá obsahovala tie cenné fotky som odoslala a odišla domov. Čo ďalej? Samozrejme pokračujem v chudnutí, i keď som bola na 59 kilách, ešte to nebola dream váha. Najprv však nasledoval týždeň odpočinku od fitka, ktoré mi naordinoval Mišo. Ten sa však predĺžil na dva. Po tých dvoch týždňoch necvičenia som sedela za počítačom a ani neviem ako, skončila som nad fotkami bikini fitnessiek a vtedy mi to napadlo... "Za tri mesiace si schudla slušnú váhu, je pravda, že posledný mesiac bol veľkým testom tvojej trpezlivosti, odhodlania, sily a vôle, ale dala si to. Nariekala si, že si vyčerpaná, unavená, že máš toho plné zuby, ale tvoje telo sa ti páči a celý ten blázninec, ktorý vyžadoval 1000% koncentráciu a disciplínu sa ti vlastne páčili. Páčilo sa ti, že si mala režim, že si mala cieľ, že si mala sen.". Pozerajúc sa na tie baby, napadla mi myšlienka: DÁM SA NA TO AJ JA! Predstava bikini fitness baby, predstava zdravého, funkčného tela a držanie sa novej životnej filozofie - cvičenia sa mi veľmi páčila. Michal mi pripravil tréningový plán a stravovacie inštrukcie na nasledujúce tri mesiace a dala som sa na ďalšie cvičenie, už sama. 

Prešli asi dva týždne od ukončenia súťaže, pomaly by mali byť i výsledky, ale zasielajú mail len výhercovi. Odchádzam s kamarátkou ku kamoške do Prahy. Je sobota, asi jedna v noci a my sedíme s Evou v kuchyni a vykecávame. Idem na maily, aby som tam niečo pozrela a vidím tam nový mail z piatku. Odosielateľ Muscle&Fitness... Prestávam dýchať... Klepú sa mi ruky, srce mi bije ako sa mu zachce... Otváram mail... a v ňom:


Myslím, že vreštím, áno vreštím! Čítam z nova, nadávam, čítam znova, pištím, vreštím, nadávam, nadávam, vreštím. Už vreští aj Eva, už vreští aj Linda, ktorú sme zobudili. Nadávam, opakujem, že tomu nemôžem uveriť. Volám mame (1:35 v noci), volám sestre, píšem Mišovi. Vreštím...

Ráno som vstala s neskutočným pocitom. Na facebooku to muselo byť, veď som tam na svojom súkromnom profile zdieľala pocity a postupy z celého môjho chudnutia. Chodia mi gratulácie a ja celú cestu domov z Prahy, celý deň, celú noc a celý nasledujúci deň nemôžem uveriť tomu, že som to vyhrala. 

23. 6.2014 zakladám moju fanpage na facebooku. Prvý fanúšikovia sú samozrejme moji známi, potom ich známi a neskôr sa k nim pridávajú ľudia úplne cudzí. Dnes vás je presne 952 a ja mám radosť z každého jedného z vás. Denne mi chodia správy, gratulácie a ďakujete mi za to, že vás motivujem. Žiadate ma tiež o rady, píšete mi vaše životné príbehy a ja vám za vašu dôveru ďakujem. Keby ste len vedeli ako vy pomáhate mne už len jedným lajkom, nehovoriac o tých správach. Dodávate mi neskutočne veľa sily! Ďakujem...


5.7. 2014 odchádzam na stretko s ostatnými výhercami súťaže, s redakciou a s ostatnými hosťami. Stretávam sa s Ľudom Majorom, Alexandrom Bačinským, Milanom Jablonským, Ivanom Machom, Jurajom Višným, Ivetkou Kuglerovou, Marianom Čambalom, zvyšným tímom časopisu a s ostatnými výhercami. 
Bolo to neskutočné! Celý čas panovala priateľská, uvoľnená nálada. Spoznala som skvelých ľudí, skvelo sme sa porozprávali, bolo o nás postarané perfektne. Tie príbehy nás výhercov ma dostali, vedela som dobre, čím si všetci prešli... Neskutočne ma tešil i rozhovor s p. Jablonským, Bačinským, Višným a p. Ivanom Machom. Sú to predsa legendy. Mali ste ma vidieť, keď som sa rozprávala s Ivetkou Guglerovou, dievčaťom, ktoré malo tiež nadváhu, začalo cvičiť a za pár rokov sa z nej stala majsterka európy v bikini fitnes. Nebudem tu však písať celý program a všetky zážitky. Skĺbim to potom do nového článku ;). Btw, na dnes už končím, dlhé články predsa nikoho nebavia :). Pokračovanie nabudúce ;).




Rok kedy som našla samú seba (časť 2.)

Keď sa mi Mišo ozval povedala som si, že stretkom s ním nič nestratím, max sa niečo nové naučím. S Mišom znela pôvodná dohoda tak, že s ním budem cvičiť mesiac. Nakoniec z toho boli 4 mesiace, vrátane prípravy na súťaž, o ktorej sa mi ani nesnívalo, keď som toho 28-ho decembra sedela doma a tlačila do hlavy marlenku. Jedného dňa som prišla do fitka na tréning a Mišo na mňa vytiahol nápad s účasťou v súťaži časopisu Muscle&Fitness, ktorá sa volala Do formy s M&F. Výsledky s Mišom boli dobré, neplánovala som prestať, tak som si povedala WHY NOT?! Pofotila som sa, odmerala, odvážila, poslala to do redakcie, zaplatila štartovné a šlo sa do toho.


Najprv som tú súťaž nebrala práve vážne. Samozrejme som sa vždy pohrávala myšlienkou, kedy som sa videla s trofejou v ruke, v článku, v časopise, ale vždy som ju zahnala tým, že to sa mi nemôže predsa podariť. Študovala som príbehy starých účastníkov a stále som myšlienku výhry zahrala tým, že to nemôžem dať. Lenže tá predstava výhry ma stále viac pohlcovala. Stále viac som si predstavovala, aké by to bolo vyhrať to, až som už na nič iné nemyslela. Dokázala by som tým niečo sebe, aj tým, ktorí vo mne neverili. Nebolo to jednoduché, často som sa chvela od únavy, ležala vo fitku na koberci a dychčala. 

Menila som prácu z recepčnej na inú. No stále som bola recepčná, čo ťahala dvanástku dennú, potom dvanástku nočnú a popri tom som sa zaškolovola v novej práci, kde som si odkrútila riadnu pracovnú dobu +- hodinu. Jeden deň som šla na dvanástku do hotela, 7-19:00 a pak na tréning. Na ďalší deň som šla do novej práce 9-17:00, od 17:30-18:30 som mala tréning a od 19:00-7:00 som mala nočnú. Vážené dámy a páni, neskúste mi ešte niekto povedať, že nemáte na tréningy čas. Ak mi niekto z mojich priateľov povie, že nemá čas, ja si len hryziem do jazyka. Mne nikdy nehovorte, že nemáte čas! ;) Medzi dvomi prácami, z toho jedna bola nočná 12tka som mala dve hodiny čas, aj to som hodinu cvičila, štvrť hodiny som sa sprchovala a trištvrte sa presúvala. Neexistuje dôvod "nemám čas", ak nemáš makaj vtedy, keď by si mala odpočívať, aj keď je to jediná sekunda, kedy môžeš vydýchnuť. Chceš výsledky? Obetuj! 


Keď začali dvojfázové tréningy, rozumej ráno hodinové kardio pred prácou a večer silový tréning po práci, naozaj to nebolo jednoduché. Každé jedno ráno vstať o piatej, aby som už o šiestej čakala pred bránami fitka, kedy ho otvoria a ja si odkrútim hodinový bajk, nebolo bohviečo. Nebudem sa hrať na hrdinu, bolo tak, že som vynechala, ale možno za tri týždne raz-dva krát, ale aj to kvôli tomu, že som nešla včas spať a nestihla sa zregenerovať. Stalo sa mi, že som si ráno o 5:40 krájala šalát do práce (lebo som to večer už nevládala urobiť) a rozplakala som sa. Z ničoho nič. Len som plakala, od únavy, od vyčerpania... Ale ani raz mi nenapadlo, že to vzdám, vedela som len, že to je za istým cieľom, ktorý chcem dosiahnuť a robím to len a len pre seba a či vyhrám, či nie, výsledky mi ostanú. Napriek tej námahe som bola šťastná ako nikdy pred tým. Ten pohľad do zrkadla, môj tréner a podpora mojich známych i neznámych, jednoducho resetli moje vyčerpané sily, nabili ma energiou, dobrou náladou, pocitom zadosťučinenia a šťastia. Tréning som mala 11x týždenne, ak nie silový, tak minimálne plávanie, či bike.

Prišiel koniec. Od Miša som dostala posledné inštrukcie, ktoré neboli len o odvodňovaní, ale i napríklad: natieraj sa dva týždne pred fotením, aby si mala peknú pokožku, choď ku kaderníčke, nenalíč sa príliš na fotenie... Tomu sa povie couch! Nie tým, čo si vypisujú na messengeri, keď robíte mrtví ťah a je riziko, že skončíte veľmi zle, ak to neurobíte správne. Tí "tréneri" nie sú tréneri. Sú to mrockovia, čo vás chcú zodrať i z kože, pri minimálnom úsilí. Cvičím rok, vidím ich dosť vo fitkách. Prisahám, trénerom by mali dávať i zložiť trénerskú prísahu o tom, že budú dbať na zdravie svojich klientov, pretože si uvedomujú váhu, náročnosť a zodpovednosť svojej práce. Sorry, odbočila som od témy... Vrátiac sa k nej, prišiel koniec súťaže a fotenie...

Po odvodnení, kúpeli v horúcej vode, atď. som ráno vstala, natiahla plavky, ktoré mi teraz už boli veľké, odtlačila gauč od steny, nastavila časovač a odfotila sa. Presnejšie, urobila som 300 snímkov, poslala ich na posudok Mišovi a keď mi odpísal, ktorá je ok a ktorú môžem poslať, sadla som na koberec tam, kde som bola. Hladná a smädná som dvihla telefón a zavolala sestre so slovami, "je koniec, hotovo..". Ona sa ma opýtala, či už niečo dobré jem. Vtedy mi trklo, že si už môžem dať. Posledné dni som totiž nemohla už ani solené, ani mliečne, aby ma to nenafúklo. Menu bolo kuracie na vode a listový šalát. Prišla som k chladničke, otvorila ju, lenže tam nič iné nebolo len šalát, tvaroh a pivo, ktoré som tam mala pre kamaráta. Pozrela som sa na ten Heineken ako keby som sa dívala na nahého Brada Pitta, vytiahla ho z chladničky a nechala zaznieť ten neskutočne lahodne znejúci zvuk otvárajúcej sa plechovky. Mňam! Pivo! Nemusím asi hovoriť, ako mi udrelo to jedno pivo do hlavy a ako sa zaprášilo nad 5 merci čokoládkami, čo mala spolubývajúca na komode a ktoré ma vábili celé dni a týždne. V živote nikdy som si tak čokoládu nevychutnávala. Sadla som na autobus, zobrala na usb fotky a motivačný list a šla som do Auparku. Dala som ich vytlačiť, kúpila obálku a šla do McDonaldu. Nie, nečítaš zle! Nebudem sa opekňovať, nebudem klamať. Zadelila som si veľké menučko i s McFlurry a pri tom pozerala na moje fotky a nešiel mi ten rozdiel do hlavy. Nešlo mi do hlavy, že som to ja, lenivá, hnilá stelesnenosť obžerstva. Zmiešané pocity, fakt. Samozrejme mi z toho kentusu ostalo zle jak psovi. Horko ťažko som sa prežraná dvihla s gučou v krku (neviem, či tam stál ten hambáč, alebo to bola guča z dojatia) a šla som na poštu. Prišla som k tete k okienku a povedala: " Teta, toto je veľmi dôležitá zásielka, pošlite to prosím prvou triedou, ale pred tým mi ju opľujte pre šťastie." Tetula na mňa pozrela, usmiala sa a bola tak zlatá a opľula ju :). Milovala som ju za to. Zásielka zaslaná!


Pokračovanie zajtra ;)

Rok kedy som našla samú seba (časť 1.)

Je 28.12.2013 a ja ani len netuším čo chcem v živote robiť, neviem čo ma v budúcnosti čaká, viem len, že mám 76 kíl, nafúknuté brucho, chuť na Kofolu, ktorú si v zápätí i nalievam, tlačím do seba koláče, nariekam nad tým, že ma tlačí špek. Bojím sa, či si kamaráti všimnú na Silvestra, že tie čierne šaty sú mi úzke, či budú pripomienky, keď si dám už pätnásty chlebíček. Je mi jasné, že budú, ale za tie chlebíčky to predsa stojí... Po hlave mi behá, že budem sama medzi párikmi, pretože sme sa pred dvomi rokmi rozišli s človekom, ktorého som ľúbila nadovšetko a odvtedy som si nikoho nevedela nájsť. Nemám si dať radšej tie nízke čižmy? Pri mojej váhe ma budú bolieť nohy v tých vysokých... Keď sa budem fotiť musím dvihnúť pekne hlavu, nech sa moje tri podbrady zmenia len na jednu veľkú... Nájdem si ja niekoho budúci rok? Nájdem si dobrú prácu budúci rok? Akú prácu vlastne chcem? Bude mojim zmyslom života naďalej jedlo, vysedávanie pred telkou, prdenie pod paplón a nariekanie nad samotou? Bohvie... Mala by som asi začať cvičiť...

Toto boli moje úvahy pred rokom, toto som bola ja...

Prvý január a sedím u mojej babky na novoročnej návšteve s rodinou. Pozerám na chlebíčky a vravím si: ´Natlačím do seba ešte čo to dá, keď sa zajtra vrátim do Bratislavy začínam cvičiť.´ Na silvestrovskej party som sedela ako jediné slobodné dievča a pozerala na moje kamarátky, ktoré žiarili v krásnych sexi šatoch a usmievali sa. Smiala som sa aj ja, bavila som sa aj ja. Ale predsa sa z času na čas prebojovala tá nechutná myšlienka, ktorá sa vkrádala často, a povedala: "Aj ty by si tak mohla vyzerať, polož ten pagáč!". Nepoložila som ho, nepoložím ani tento u babky. Bude to posledný...

2.1.2014 - Pustila som sa do toho! Dutá, neinformovaná, bez vedomostí, skúseností, konkrétnych plánov, len s veľkým snom bez konkrétneho čísla. Nevedela som kde budem cvičiť, nevedela som čo mám jesť, nevedela som koľko, ako, prečo, s čím... Začalo to klasikou, hladovaním, pokračovalo to bolesťou hlavy, slabosťou a chúťkami. Ale na moje veľké počudovanie, odolávala som. Peniaze na fitko neboli a ja som veľmi ochotne prijala výhovorku ako 90% žien s ktorými sa teraz bavím: Nemám peniaze. To, že sa dá cvičiť i doma som vedela, ale prečo by som sa mala vzdať výhovorky, keď ju mám a je tak fajn?! Tak som radšej len nejedla. Prešli dva týždne, tri, večne hladná, slabá... Potom prišiel kamarát a vraví mi, neverím, že nenaškriabeš peniaze  na založenie členstva v tom fitku, poď, založ si ho a ideš do toho. Prešiel deň, rátala som korunky, nazbierala posledné prachy, obula sa a šla do toho fitka. Prišla som tam, položila občiansky na pult a povedala: "Chcem členstvo!". Vyplatila moje posledné prachy a cítila sa pri tom ako nedobitný hrdina. Prišla som domov s výškrnom a bojovou náladou. Šlo sa bojovať!


Cvičila som pár dní, svalovku som mala aj na ušiach, v každej voľnej chvíli som hľadala informácie o strave, ale bolo to na prášky. Informácie si protirečili. Jeden odporúčal rátať prijaté kalórie v porovnaní s vydanou energiou, ďalší, že je to zbytočné. Jeden článok vravel, že nemám jesť po šiestej, ďalší, že kľudne smiem, dokonca sa našli také, ktoré kázali nejesť vôbec a pred spaním sa natlačiť. Bola som bezmocná, hladná, ubolená. Všetko som to popisovala i na svojom starom blogu.

Jeden deň si idem na facebook a tam správa od nejakého, už na prvý pohľad jasného týpka. Začínam čítať... Chalanko je nejaký tréner Mišo Duchoň a navrhuje mi tréning free of charge s úvodnou konzuláciou. Vraj ak sa mi bude pozdávať, čo tak skúsiť s ním tréningy. Andy, moja skvelá priateľka mi povedala, že nemám čo stratiť. Mala pravdu... Len som získala...


03 decembra, 2014

Môj verejný sľub

Ahoj vospolok,

včera som vám na mojej fb page spomínala vo večernom statuse verejný sľub, ktorý som položila. Tak vám o ňom poviem viac. 

Každý z nás hľadá v živote svoje miesto, niekto vie od mala, čo chce robiť, niekto sa hľadá celý život. Ja som sa už našla. Svoju radosť, šťastie, energiu, elán som našla v športe, v posilovaní, v zdravej strave, vo fitness. A som šťastná, že konečne viem, čo v živote chcem robiť. To som vám už vravela, že chcem skúsiť bikini fitness súťaže. I s myšlienkou trénerstva a vyživovej poradkyne som sa pohrávala. Včera som bola na evente Fitnessa, kde som stretla neskutočných ľudí. Bola som chvíľu súčasťou neskutočnej komunity ľudí, ktorí milovali to isté, ktorí boli fanúšikmi toho životného štýlu, ktorý som si zvolila i ja. A musím vám povedať, že ma to neskutočne nabilo energiou a elánom. Bola to neskutočná akcia, s neskutočnou atmosférou, fasa ľuďmi a takou dávkou motivácie, že dovi. Prišla som domov, vykračovala som si jak pani, asi 20cm nad zemou. Ešte keď som bola vo výťahu, som zavolala spolubývajúcej nech sa zídu v kuchyni a nech naleje každej vodku (nebudem to prikrášlovať, museli sme si na to symbolicky pripiť). Prišla som domov, baby ma čakali podľa inštrukcií. Chytila som pohárik a predniesla verejný sľub: 


"Ja Monča Ludasová, verejne sľubujem a prisahám, že si do konca marca 2015 spravím trénerský kurz a budem žiť svoj sen! Budem trénovať, pripravovať sa na súťaže a už nikdy nedovolím nikomu, aby ma urážal v práci a skákal mi po hlave. Budem robiť čo ma baví a napĺňa a užijem si každú chvíľku života!"

Baby ma smrteľne vážne počúvali a s radosťou si so mnou na to štrngli . Šupli sme tú vodku do seba a potom som im ešte hodinu rozprávala o tej Fitnessa akcoške. Na ďalšiu už idú so mnou . Takže decká, verejne to sľubujem i vám, prajníkom i neprajníkom, priateľom, známim, fanúšikom. 

» Chceš získať okamžitý prístup k mojím NAJLEPŠÍM radám, tipom a technikám, ktoré mi pomohli zdravo schudnúť neuveriteľných 16 kíl za 3 mesiace bez otravných diét a hladovania? Podelím sa s tebou o to najlepšie a budem sa venovať len tebe. To všetko takmer zadarmo.  KLIKNI SEM » 

Včera nám Ironman Mišo Truban rozprával na akcii o tom, čo ho motivovalo k tomu, aby vydržal. Jednou z motivácií bola fľaša vína, ktorú si kúpil ešte počas prípravy a povedal si, že ju vypije, až keď bude po pretekoch. Ja som dnes ráno bola v obchode a uvidela som tam túto čokoládu. "Nesnívaj svoj život, ži svoj sen!" Ne nekúp ju Toto bude moja fľaša vína, ktorú si postavím na stôl v práci, poslednej, kde pracujem pre niekoho iného. Toto bude moja motivácia (jedna z mnohých) a toto bude moja odmena po úspešnom ukončení kurzu! 

Ďakujem za vašu doterajšiu podporu, dúfam, že nás tu i na fb bude stále viac a budeme si navzájom pomáhať, motivovať sa a podporovať.

30 novembra, 2014

Norbi Update puding - Áno, či NIE?

Musli tyčinky, musli do mlieka, bebe, actimel, zázračné drinky, zázračné prášky, fit maslá, nízkotučné jogurty. Je ich milión, ale koľko z nich je skutočne zdravých, výživných, či vhodných pri chudnutí? Mizivé percento...

Nedávno som mala strašný absťák na sladké, tak som šla do obchodu a ani neviem prečo, skončila som namiesto ovocia pri jogurtoch, pudingoch, mliečnych ryžách. Ohŕňala som nos nad všetkým a v tom na mňa zasvietil čokoládový puding od Norbi Update. Je to známa značka vyrábajúca a ponúkajúca zdravé produkty, pre zdravý životný štýl, vhodné pri chudnutí. Tak som si teda povedala, že niečo z ich produktov je na čase otestovať, ochutnať a potom napísať o tom článok. Ochutnávka samozrejme prebehla hneď, pustime sa teda do recenzie, rozboru, dojmov z chuti...

Chuť bola samozrejme dobrá, pre človeka, ktorý nejedáva bežne sladké to bola lahôdka. Chuť mal ten puding so sľahačkou plnohodnotnú, bol sladký, šľahačka tiež. Poďme sa teda pozrieť na to, čo tú chuť spôsobovalo. 

Obal píše:

PUDING S ČOKOLÁDOVOU PRÍCHUŤOU, SO ŠĽAHAČKOU. Plnotučný ochutený mliečny výrobok, pasterizovaný, s náhradným sladidlom. Minimálny obsah tuku: 4,5%.


Zloženie:
  • mlieko - ok,
  • šľahačka (20%),
  • permeát - je to super čistá voda, 100% bez chlóru, minerálov, baktérií,
  • modifikovaný škrob - slúži ako zahusťovadlo. Slovíčko modifikovaný znamená, že bol fyzikálnymi a chemickými procesmi upravený do požadovanej podoby. Pokiaľ sú tepelne modifikované škroby, je to úplne prirodzene, čisto fyzicky upravený prírodný škrob. Pokiaľ ide o chemickú úpravu, to už je trošku viac v rozpore so zdravou stravou. Výrobca však v tomto prípade neuvádza formu modifikácie (úpravy). Výrobca taktiež neuvádza, či je to škrob kukuričný, pšeničný, zemiakový, či ryžový. Škrob patrí medzi sacharidy, respektíve polosacharidy a mení sa tak v tele na glukózu. 
  • prípravok srvátkových proteínovSrvátkový proteín je vďaka svojim vlastnostiam ideálnym prípravkom na podporu nárastu svalovej hmoty.
  • odtučnené kakao,
  • karagenán - stabilizátor. Získáva sa z červených rias, pridávaním etanolu, metanolu alebo isopropanolu, alebo pôsobením horúcej vody. Stabilizuje mliečne výrobky; napr. do čokoládového mlieka je pridávaný z dôvodu, aby sa čokoláda neoddelila. Pri bežných dávkach používaných v potravinách niesú známe nežiaduce účinky, je považovaný za bezpečnou látku, avšak štúdie na zvieratách preukázali pri vysokých dávkach poškodenie čriev. 
  • guarová múka (guma) - stabilizátor. Zahusťovadlo neutrálnej chuti, bohaté na vlákninu. Priaznivo ovplyvňuje trávenie. Je vyrábaná z guarových bôbov, semien rastliny podobnej fazule. Ide o polysacharid dobre rozpustný vo vode, patrí k tzv. rozpustným vlákninám. Táto múka podporuje pravidelnú činnosť zažívacieho ústrojenstva a stimuluje pohyb toxínov von z tela. Spomaľuje vyprázdňovanie žalúdku a obmedzuje vstrebávanie cukrov, takže zvyšuje pocit sýtosti. Bráni vstrebávaniu cholesterolu a tukov z čriev. Je teda vhodným doplnkom v boji proti cukrovke, zvýšenej hladine cholesterolu a obezite. Túto múku viete zakúpiť i v špecializovaných predajniach a používať ju v rôznych chutných receptoch, ktoré nájdete na nete. Tuším si ju zaobstarám i ja :)
  • želatína,
  • cyklamát sodný - Je to umelé náhradné sladidlo, ktoré je asi 30-50x sladšie ako cukor. V EÚ je táto látka povolená, avšak v Amerike bolo používanie tejto látky zakázané v roku 1969. Bolo zistené, že spôsobuje "rakovinotvorné tumory a vrodené vady". Tieto výsledky vedci získali z 20 ročných pokusov, kedy rôznym druhom opíc (21 jedincov) 5x týždenne podávali cyklamát v dávkach 100 mg/kg a 500 mg/kg. Po tejto dobe diagnostikovali mierne formy rakoviny u 3 opíc. Je síce pravda, že tieto dávky boli asi 10x väčšie ako bežné dávky v polotovaroch, no i tak bolo dokázané, že je táto látka škodlivá. To, že ju v niektorých krajinách zakázali hovorí asi za všetko. Btw, tento bordel sa používa i do Coca-Coly a do Coly Zero, okrem iného.
  • sacharín sodný -  Sacharín sa používa ako umelé sladidlo, ktoré je asi 200-700x sladšie ako klasický biely cukor. Napriek tomu však nemá žiaden energetický obsah. Používa sa do nealko nápojov, potravín pre diabetikov, žuvačiek, majonéz, vitamínových doplnkov, cukroviniek, zubných pást, ústných vôd, balzamov na pery, atď, atď. Pri štúdiách na zvieratách boli zistené výskyty zhubných nádorov, ktoré mali na močových mechúroch, vaječníkoch, koži a ďalších orgánoch. Ľuďom, ktorí majú problém s močovým mechúrom sa jeho konzumácia neodporúčka. Povoľuje sa denná dávka 0 - 2,5 mg/kg telesnej váhy. Lenže ako zistiť koľko sme toho zjedli, ak výrobca v prípade tejto látky nie je povinný uvádzať množstvo, ktoré sa pri výrobe polotovaru využilo?!
  • estery mono- a diacylglycerolov mastných kyselín s kyselinou mliečnou - Majú živočíšny pôvod. Sú umelo vyrábané pomocou genetickej modifikácie. Považujú sa za neškodné, no môžu zapríčiniť tráviace ťažkosti. Používajú sa v sypkých zmesiach na pečenie, práškovej šľahačke a v pekárenských výrobkoch. 
  • hydrogénuhličitan sodný -  Používa sa ako regulátor kyslosti a kypriaca látka. Objavuje sa v práškových zmesiach pre výrobu palaciniek, sušienok, muffinov... V bežných množstvách sa neobjavujú žiadne nežiaduce účinky, takže sa považuje táto látka za bezpečnú.
  • aróma.


Priemerná výživová hodnota v 100g výrobku:
Bielkoviny: 2,5g, Sacharidy: 9,0g, z toho cukry: 5,5g, tuky: 5,5g, z toho nasýtené mastné kyseliny: 3,3g, vláknina: 0,2g.          

Môj názor: Chutné, ale umelina. Najbližšie, ak budem mať chuť na sladké, urobím si radšej proteínové palacinky ;)

Monika

Informácie čerpané z:

19 októbra, 2014

Pstruh na jarnej cibuľke a rukolový šalát

Včera som mala chuť trošku improvizovať pri varení. Zašla som do obchodu, nakúpila zopár surovín a pustila sa doma do toho. Vzniklo z toho vynikajúce jedlo, ktoré bolo sýte, výživné a hlavne zdravé.

Pstruh na jarnej cibuľke a rukolový šalát
(2 porcie)


Na pstruha potrebujete:

  • 2 pstruhy
  • olivový olej
  • 3 jarné cibuľky
  • 3 strúčiky cesnaku
  • slnečnicové semienka
  • 1 citrón
  • 82% maslo
  • morská soľ
  • čerstvý rozmarín
Príprava pstruha:

Pstruhy umyjeme a vložíme do zapekacej misky s troškou olivového oleja na spodku. Vnútro pstruhov trošku osolíme a vložíme do nich plátky citróna. Jarnú cibuľku nasekáme na krúžky i s vňaťkou. Na pstruhy položíme plátky masla, posypeme nakrájanou cibuľkou, slnečnicovými semienkami, natrhaným rozmarínom, pretlačeným cesnakom a pokvapkáme troškou citrónovej šťavy. Zapekaciu misu zakryjeme a vložíme do vopred vyhriatej rúry. Pečieme na 160°, kým ryba nezmäkne. Potom ešte chvíľku pečieme bez pokrývky a je hotovo! Upozornenie: Vonia to skvelo! :)



Na rukolový šalát potrebujete:
  • 1 balenie rukoly
  • 1 veľkú rajčinu
  • 1 malú cuketu
  • 1 červenú cibuľku
  • 2 jarné cibuľky
  • slnečnicové semienka
  • olivový olej
  • šťava z citróna
  • morská soľ

Príprava rukolového šalátu:

Rukolu umyjeme a vložíme do misky. Paradajky a cuketu nakrájame na malé kocky. Jarnú cibuľku nakrájame na krúžky i s vňaťkou, červenú cibuľku nakrájame na čo najtenšie plátky. Zeleninu spolu zamiešame, posypeme slnečnicovými semiačkami, polejeme troškou olivového oleja, trošku posolíme a podľa chuti prilejeme citrónovú šťavu. Všetko spolu zamiešame, pekne rukami, žiadne vidličkovanie :)



Dobrú chuť!
Monika

» Chceš konečne zmeniť svoje telo, zbaviť sa tuku, vyformovať svoju postavu a konečne nadobudnúť sebavedomie po akom túžiš celý život?  Podelím sa s tebou o to najlepšie a budem sa venovať len tebe a to rovno tri mesiace! To všetko takmer zadarmo.  KLIKNI SEM » 




14 októbra, 2014

So sparring partnerom, či bez?

Dnes si dáme článok o tom, ako vidím cvičenie so sparing partnerom ja. Nechcem nikomu vnucovať môj názor, je to čisto môj pohľad a skúsenosť, každý si musi vytvoriť názor sám.

Zdroj
Cvičiť som v januári začala sama. Bola to hotová katastrofa, keďže som o cvičení nevedela nič. O svojich dojmoch, nezmyselných svalovkách a o tom, že cvičiť vlastne neviem som písala i na mojom starom blogu. Jeden z takýchto článkov si prečítal i môj tréner Mišo Duchoň, s ktorým som začala cvičiť a nakoniec som bola jeho klientkou 4 mesiace. Veľmi ťažko sa mi s Mišom lúčilo, ale potrebovala som si dať finančne prestávku a povedala som si, že to skúsim na 3-4 mesiace sama. Mišo mi pripravil tréningový plán a inštrukcie k strave a dala som sa na to. Prvé týždne boli naozaj slabé, často som tréning vynechala, niekedy som v týždni vypustila aj dva dni. Nakoniec som sa nakopla po mesiaci do zadku a začala znova cvičiť 4-5x týždenne. Stále to však nebolo ono. Cvičila som poctivo opakovania i cviky, ale s ťažkými váhami bol problém, človek je predsa len istejší a kľudnejší, keď má pri sebe niekoho, kto ho istí. Až som sa na nete zoznámila úplnou náhodou s jedným sympatickým chalanom menom Ondrej :). Záujmy sme mali rovnaké. Boli to fitko, šport a zdravá strava. S Ondrejom sme sa zhodli na tom, že by sa nám obom cvičilo vo dvojici lepšie, pretože potrebujeme niekoho, kto nás trošku poženie, bude nás istiť a navzájom sa naučíme novým veciam. Návrh, či nebudeme spolu cvičiť, nedal na seba dlho čakať a dali sme sa na to s tým, že dohoda bola mesiac cvičenia, kým sa ja znova nevrátim k môjmu trénerovi. S Ondrom sme si dali prvé stretko rovno na tréningu, podali sme si pred vchodom ruky a šli na to. Bola medzi nami už nejakú dobu komunikácia, vedeli sme o sebe čo-to, ale osobne je to celkom iné ako cez net. Ondrej bol veľmi zlatý, hneď sme si sadli. Dohodli sme sa, že budeme cvičiť môj tréning s tým, že ho na každú partiu budeme dopĺňať cvikmi, ktoré cvičieva on. Bol to skvelý kompromis, ktorý vyhovoval nám obom. On si zacvičil cviky, ktoré nezvykol (napríklad bulharské drepy), ja som sa naučila pri ňom tiež nové cviky, ktoré som necvičievala ani s trénerom. Ak sme nechceli cvičiť cviky, ktoré ten druhý navrhol, jednoducho si každý odcvičil to svoje na danú partiu a po sériách s daným cvikom sme sa k sebe vrátili a cvičili ďalej spolu. Cvičenie so sparingom mi skvelo ušetrilo čas pri nakladaní váh na činku, či stroj, pretože sme ich vždy skladali a nakladali spolu. Ondro mi vždy pomohol pri posledných opakovaniach a poctivo ma istil s tým, že ma stále vyprovokoval k výkonom a ďalším opakovaniam. Ja som sa snažila jeho tiež. Medzitým sme sa veľa nasmiali a dobre porozprávali. Naše bežné dni pred, aj po tréningu sme trávili písaním si o cvičení, spolu sme sa tešili na Mr. Olympia, celé dni sme si posielali fotky našich jedál, ktoré sme jedli. Bol to istý záväzok i v tomto smere, pretože by som sa hanbila ako pes, keby mu mám poslať segedín so 4mi knedľami. Ak však niektorí z nás zhrešil, poctivo sme sa druhému priznali a následne do seba rýpali. Chudák mal celý čas, čo sme spolu cvičili vyhadzované jeho zhrešenia na oči. Bol však úplne super a bral to odo mňa športovo. Veľmi som si na Ondrejovi vážila i to, že na tréning prišiel vždy v čas a časovo si ho prispôsobil ku mne. Bola jedna sobota, kedy som mala ísť do Brna okolo desiatej ráno. Ondrej vstal a šiel so mnou teda na tréning o siedmej ráno. To sa často nevidí si myslím a je veľmi málo dobrých sparingov, čo pre človeka toto urobia, takže ti za to ďakujem spartner - tak sme sa nazvali. Nuž, nakoniec sme s Ondrejom cvičili dlhšie ako sme boli dohodnutí, bolo to úplne super 5 týždňov. Spoznala som super chalana, ktorý má tiež svoje ciele, svoje ambície a o ktorého som sa mohla oprieť, ako psychicky, tak i fyzicky (všetko v rámci tréningov :) ). Ondrej ma veľmi podporuje i v mojom postupe na súťaže, skloňoval spojenie bikini fitness viac ako ja :). Nuž 5 týždňov prebehlo ako voda a od včera cvičím znovu sama. Ondrej mi bude fakt chýbať, s váhami to bude trošku komplikovanejšie, ale veľmi dúfam, že od ďalšieho mesiaca sa mi podarí cvičiť znova s mojim trénerom.

Ak natrafíte na dobrého, spoľahlivého, nelenivého a motivujúceho sparinga, ktorý nebude mať viac výhovoriek ako vôle, nebude vynechávať každý druhý tréning, tak je určite lepšie cvičiť s ním. Opakujem, že z môjho pohľadu! Nemôžete si však vybrať niekoho, kto vás bude brzdiť, demotivovať a zdržovať. Sparing partneri by mali byť kondične na tom rovnako, mali by mať radi rovnaké cviky, byť otvorení kompromisom a obaja by mali byť otvorení učiť sa nové veci. Sparing by vám mal ochotne pomôcť, zodpovedne vás istiť, upozorniť vás na chyby, byť k vám trpezlivý, ale na druhej strane vás i hnať vpred.

Keby to mám dať do bodov:

Výhody sparing partnera:
  • má vás kto istiť,
  • navzájom sa motivujete,
  • navzájom sa prinútite,
  • pomôže vám s váhami,
  • kontroluje vás.
Nevýhody sparing partnera:

Ondro, veľmi pekne by som ti chcela poďakovať za fajn tréningy a super náladu na všetkých z nich. Okrem spratnera som v tebe našla i super kamaráta, ktorý je za všetku srandu, rozumie môjmu (niekedy zvrátenému) humoru. Tréningy s tebou boli fakt super a veľmi som sa na ne tešila. Dúfam, že si niekedy nejaký zopakujeme. Veľmi mi pomáhali tvoje motivačné zdrby a naučil si ma veľa nového. Hlavne to bola super skúsenosť a som rada, že som ťa spoznala bližšie. Predsa len, ak sa človek stretáva s niekým 4x týždenne, tak mu prirastie k srdcu, tak tomu je i s tebou. Tešilo ma herec ;) :).



Monika